O takom debute sníva každý mladučký športovec, ktorý nakukne k seniorom. Naskočiť do zápasu, ideálne v ňom i skórovať a na konci sa tešiť z víťazstva. Presne tak bude mať zafixovaný 16. november 2024 a extraligovú premiéru na palubovke v Šamoríne Emmka Daňková, ktorá sa s tímom CBK tešila z víťazstva 63:62. Pritom 23. septembra oslávila iba 16. narodeniny.
Gratulujeme k úspešnému debutu medzi seniorkami.
„Ďakujem.”
Aké z neho máš pocity?
„Pochopiteľne len tie najepšie. Premiéra mohla prísť už skôr, ale mala som natiahnutý sval. Hneď, ako som sa v prvej štvrtine dostala na ihrisko, podarilo sa mi skórovať, takže o to viac som si užívala premiéru v extralige. Tešila som sa, čo mi povedia rodičia, pretože som vedela, že budú rovnako šťastní ako ja. Hriala ma však skutočnosť, že som aspoň dvoma bodmi pomohla tímu k víťazstvu.”
Pri pohľade na výsledok to boli veľmi dôležité body.
„Veľmi som za ne rada a teším sa z nich. Verím, že ma posunú vpred a budú pre mňa dostatočnou psychickou vzpruhou do prípadných ďalších extraligových zápasov.”
Vedela si už skôr, že si v Šamoríne odkrútiš extraligovú premiéru?
„Áno, vedela som to skôr. Myslela som si, že odohrám viac minút, lebo sme hrali s papierovo ľahším súperom. Na Šamorín sme si verili, išli sme tam vyhrať. V poslednej štvrtine sa však zápas zvrtol a domáce hráčky začali znižovať stratu. Pani trénerka Škvareková teda musela uvažovať inak a nechala hrať prvú päťku, aby sme udržali vedenie a dotiahli zápas do víťazného konca.”
Vedela si zaspať večer pred zápasom?
„S tým som nemala problém. Nepripúšťala som si nejaký tlak. Vedela som, že basketbal ma baví a už ho trochu ovládam.”
Boli aj motýliky v bruchu? Bolo povestné šteklenie, keď si mala vybehnúť na svoje prvé extraligové sekundy?
„Bolo. Hneď, ako som sa pripravovala na striedanie, bola som vo veľkom strese, ale dievčatá boli ku mne veľmi zlaté a výrazne ma podporovali. Prvé minúty som teda zvládla aj vďaka ním.”
Čo ti vraveli pred zápasom?
„Že sa nemám báť. Ak nastúpim v priebehu zápasu, tak vôbec sa nemám zaoberať tým, že som mladšia a aj fyzicky slabšia. Jednoducho, mám hrať tak, ako aj vo svojej kategórii.”
Alex Czakóová má svoj debut už dávnejšie za sebou. Dokonca v 15 rokoch.
„Podľa mňa je to super. Je vidieť, že v našej kategórii do 17 rokov sú hráčky, ktoré majú potenciál na extraligu. Zároveň to robí dobré meno nášmu klubu a svedčí to aj o veľmi dobrej práci s mládežou. Som veľmi rada, že pani trénerka Zuzka nám dáva možnosť posúvať sa z kadetskej kategórie do extraligy.”
Ako boli spokojní rodičia? Boli obaja v Šamoríne?
„Bol iba tatík a ten bol veľmi šťastný. Nakrúcal si zápas. Zároveň povedal, že taká premiéra sa zaslúži upečený koláč. Mamka bola zlatá, hneď mi telefonovala po zápase. Gratulovala mi k víťazstvu i k prvým dvom bodom, a že to musíme osláviť.”
Aká teda bola oslava?
„Tak sme si na to trochu pripili. S kolou…”
Zákusok, respektíve torta, neboli?
„Zatiaľ ešte nie, ale pracuje sa na tom.”
A čo vravel ‚dede‘ Dirga?
„Jóój, bol veľmi šťastný. Jedným dychom mi však pripomenul, že mamka vo svojom prvom zápase v extralige zaznamenala 5 bodov… Ale pochválil ma, bol rád.”
Spoluhráčky ti pripomenuli, že by sa patrilo niečo priniesť do šatne za prvý zápas i premiérový extraligový kôš?
„Áno, áno, Mia Repková sa hneď ohlásila, že by sa niečo také patrilo, a že v šatni by ocenili nejaký koláč.”
Mamka sa teda bude mať čo obracať pri pečení. Najprv tebe koláč, potom ďalší do šatne…
„Veru, trochu to bude mať perné, ale zvládne to.”
Pozitíva teda prevažovali. Je na čom stavať do budúcnosti.
„Ak sa mi podarí, určite by som sa chcela častejšie strelecky presadzovať. Samozrejme, keď budú ťažké zápasy s fyzicky silnejšími súperkami, tak určite budem povzbudzovať dievčatá z lavičky. Z nej totiž putuje na palubovku tiež veľká energia.”