Po prvý raz sa v tejto sezóne objavila v žlto-čiernom drese Michaela Lukačiková. Ako je známe, po uplynulej sezóne si dala prestávku od basketbalu pre pracovnú vyťaženosť. V derby proti Young Angels sa však prekvapujúco objavila na palubovke.
Blahoželáme k obnovenej premiére. Asi si si ju inak predstavovala, je tak?
„Ďakujem. V prvom rade som si ju predstavovala s víťazným koncom. Žiaľ, tentoraz to nevyšlo. Pevne verím, že 9. marca to z pozície domáceho družstva súperkám vrátime.”
Ako vlastne došlo k tvojmu návratu? Ako sa to všetko udialo?
„Je pravda, že som bola pracovne dosť vyťažená. Navyše som trochu mala problém s ramenným kĺbom a chcela som si dať svalové dysbalancie dokopy. Čiže skrátené svaly natiahnuť a oslabené posilniť. Dopriala som tomu oddych. Na druhej strane som dostávala požiadavky a prosby od manažéra i trénera, či by som mohla pomôcť, lebo družstvo veľmi potrebovalo rozohrávačku. Požiadavka bola, či by som prišla už na Šamorín, no nedalo sa, lebo som mala povinnosti z práce a aj čo sa týka iných záležitostí. Znova ma kontaktovali, tak sme sa dohodli, že nastúpim do tréningového procesu. Absolvovala som dve tréningové jednotky a dohoda bola, že v derby budem iba s tímom ako podpora. Nakoniec som nastúpila na stretnutie a dokonca som odohrala 15 minút, takže som vďačná trénerovi za túto porciu minút. Snažila som sa využiť ich naplno, čo sa mi aj celkom darilo. Bola som spokojná a zároveň i prekvapená, že som po dvoch tréningoch vládala a dokáazal takýmto spôsobom odohrať zápas.”
Za 15 minút si toho stihla dosť. Zaznamenala si 8 bodov, pričom z troch trojkových pokusov si premenila dva. Navyše si si pripísala 5 asistencií, čo bolo najviac v tíme. Naozaj, vydarená bilancia. Ak to raz človek má v ruke, tak ani niekoľkomesačná pauza ho nepribrzdí.
„Asi je na tom niečo pravda. Loptu som držala počas tohto obdobia minimálne, takže je to pre mňa dosť pozitívna správa a teším sa z vydareného návratu.”
Keď mali Young Angels vo svojom strede Američanky, tak sme ich dokázali historicky po prvý raz poraziť. Teraz, keď už v tíme nie sú, sme na mladé hráčky rivala nestačili. O podcenení ťažko hovoriť, lebo CBK nie v takej pozícii, aby mohol kohokoľvek podceniť, ale čím si vysvetliť túto prehru?
„Myslím si, že pod výsledok sa podpísal náš nekoncentrovaný nástup do zápasu. Prvá štvrtina vlastne rozhodla o zápase, lebo druhý polčas sme už vyhrali. Zlepšenie teda nastalo. Škoda len, že sme neboli také agresívne hneď od prvých sekúnd. Od začiatku sme hrali menej kolektívne. Neskôr sme si už posúvali loptu a využívali rýchle protiútoky.”
Oba kluby sa týmto zápasom de facto vrátili do starej športovej haly, oficiálne do Starej jazdiarne. Ako sa ti pozdáva zrekonštruovaná aréna a ako sa ti v nej hralo?
„Hralo sa mi perfektne. Bol to pre mňa prakticky návrat do mladých čias, keďže som vyrastala v tejto hale a pôsobila ešte v Good Angels. Pripomenula som si predošlé úspechy. Bolo mi cťou sa opäť predstaviť v tejto krásnej hale a užívať si atmosféru i fanúšikov. Nedá sa to porovnať s predchádzajúcim zázemím. Keď som po prvý raz prišla do haly, tak som si len povedala: wau. Z vonku to tak nevyzerá. Ale všetko je vynovené, krásne. Palubovka je dobrá, nešmýkalo sa na nej. Osvetlenie bolo možno až veľmi výrazné.”
Budeš k dispozícii aj na ďalšie zápasy do konca sezóny? Aká je dohoda?
„Áno, ak sa nič nestane, tak do konca sezóny budem pôsobiť v CBK.”
Vzťahuje sa dohoda aj na Slovenský pohár? Proti Slávii Banská Bystrica nastúpime 16. februára.
„Na pohár do Ružomberka určite nepôjdem, keďže moja pracovná vyťaženosť mi to nedovoľuje. Ako fyzioterapeut si nemôžem dovoliť odísť z práce a zrušiť klientov.”